Je normálne, že s pribúdajúcim vekom strácame niektoré kognitívne funkcie, v dôsledku čoho môžeme častejšie zabúdať.
Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje prírodné alternatívy na zlepšenie kognitívnych funkcií a akonáhle zdravotnícky pracovník určí vaše špecifické potreby, môže vám odporučiť prípravok, ktorý najlepšie vyhovuje vašim potrebám a stavu.
Zistite viac o tom, ako mozog ukladá a získava informácie a ako pomôcť pamäti.
Pamäť je proces prijímania informácií z okolitého sveta, ich spracovanie a ukladanie a neskoršie vybavovanie si toho, čo sme si uchovali. Do pamäte sú zapojené tri hlavné procesy: kódovanie, ukladanie a vyhľadávanie.
Krátke okamihy, keď si potrebujeme niečo zapamätať (napr. telefónne číslo, ktoré sa práve chystáme vytočiť), sa ukladajú do krátkodobej pamäte na veľmi krátky čas, zatiaľ čo naše životné skúsenosti sa skôr ukladajú do dlhodobej pamäte.
Kognitívne funkcie, ako sú vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie, rozhodovanie a jazyk, sú mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy, od relatívne jednoduchých až po tie najzložitejšie. Patrí medzi ne uvedomovanie, manipulácia s informáciami, pamäť a uvažovanie. Pri všetkých úlohách od čistenia zubov až po používanie internetu alebo čítanie knihy sa využívajú kognitívne schopnosti.
Mať dobrú pamäť a kognitívne funkcie znamená vedieť jasne myslieť, učiť sa a pamätať si.
Na to, aby sme dokázali vnímať svet okolo nás, naša pamäť prijíma informácie z našich piatich zmyslov – zraku, čuchu, chuti, hmatu a sluchu – a podrobne zachytáva momenty, ktoré si môžeme krátkodobo alebo dlhodobo vybaviť.
Tento podrobný pohľad sa ukladá a možno si ho vybaviť pomocou zmyslových podnetov alebo bez nich. Ak napríklad zistíte, že máte alergiu na určitý druh jedla, nemusíte ho skúšať jesť znova na to, aby ste si ho zapamätali. Avšak pri vyvolávaní cenných spomienok môžu byť obzvlášť silnými podnetmi fotografia, vôňa alebo hudba.
Určitý pokles kognitívnych funkcií je normálnou súčasťou starnutia. Zatiaľ čo v prípade mentálnych funkcií (napr. slovná zásoba, všeobecné vedomosti a niektoré numerické zručnosti) dochádza k malému úbytku v súvislosti s vekom, od stredného veku sa začínajú znižovať iné kognitívne schopnosti. Patria medzi ne pamäť, rýchlosť spracovania, uvažovanie a vykonávanie viacero vecí naraz (tzv. multitasking).
Je úplne normálne, že každý človek z času na čas na niečo zabudne. Napríklad sa môže stať, že vám niekedy chvíľu trvá, kým si spomeniete na konkrétne slovo, ktoré chcete v rozhovore použiť. Zvyčajne však zisťujeme, že menej často zabúdame na niečo dôležité, napríklad na špeciálne narodeniny alebo výročie.
Je pravda, že niektorí ľudia majú vynikajúcu pamäť, zatiaľ čo iní sú náchylnejší na zabúdanie. Existujú aj určité scenáre, ktoré môžu ovplyvniť vašu pamäť a kognitívne funkcie. Patria medzi ne:
S pribúdajúcim vekom je určitý pokles kognitívnych schopností normálny. Môže sa stať, že budete mať dni, kedy budete mať problém niečo si vybaviť – či už pôjde o konkrétnu spomienku alebo nájdenie slov potrebných na vyjadrenie sa počas rozhovoru. V iné dni však bude vaša pamäť perfektná a nebudete mať žiadne problémy s komunikáciou.
Pri miernom kognitívnom poškodení však zmeny vašich kognitívnych schopností zvyčajne presahujú bežné a očakávané zmeny, ktoré súvisia so starnutím.
Príznaky mierneho kognitívneho poškodenia sú často nejasné a charakterizujú ich problémy s pamäťou, jazykom, myslením a úsudkom. Patrí medzi ne strata pamäti, porucha reči (ťažkosti pri hľadaní správnych slov), nedostatok pozornosti (ťažkosti pri sledovaní alebo sústredení sa na rozhovor) a dezorientácia v známom prostredí.
Pokles kognitívnych funkcií súvisiaci s vekom a mierne kognitívne poškodenie môžu zvýšiť riziko demencie, avšak v prípadoch, keď je mierne kognitívne poškodenie spôsobené všeobecným zdravotným stavom (ako je nedostatok spánku), môžu sa kognitívne funkcie zlepšiť alebo zostať stabilné, ak sa vyrieši príčina.
S pribúdajúcim vekom je často ťažšie zapamätať si veci. Toto je známe ako vekom podmienené zhoršenie pamäte. Je to bežná súčasť starnutia, ale nesúvisí s demenciou.
Ak máte vekom podmienené zhoršenie pamäte, môže sa stať, že čím ste starší, tým ťažšie sa učíte nové zručnosti alebo ľahko zabúdate mená ľudí, ktorých ste nedávno stretli.
Predpokladá sa, že trénovanie mozgu s pribúdajúcim vekom môže pomôcť zabrániť tomuto zhoršeniu pamäte a kognitívnych schopností v súvislosti s vekom.1
Na internete je k dispozícii mnoho testov pamäti a kvízov, ktoré môžu určiť, či môže byť vaša zábudlivosť dôvodom na obavy. Môžu vám odporučiť, aby ste sa porozprávali so svojím lekárom o akýchkoľvek príznakoch straty pamäti alebo príznakoch zhoršenia kognitívnych funkcií, ktoré ste zaznamenali.
Drobné výpadky pamäti sú z času na čas pomerne bežné a ľudia všetkých vekových kategórií bežne používajú jednoduché techniky na podporu pamäti, napr. vytvorenie nákupného zoznamu pred tým, než zamierite do supermarketu alebo nastavenie telefónnych pripomienok pre nadchádzajúce udalosti.
Existuje mnoho spôsobov, ako si udržať dobrú pamäť a kognitívne funkcie.
Pravidelné čítanie, každodenné lúštenie sudoku alebo novinových krížoviek, zapamätanie si slov z básne alebo divadelnej hry alebo učenie sa niečoho nového môžu pomôcť udržať pamäť v dobrom stave.
Výpadky pamäte môže zhoršovať únava, choroba, stres, úzkosť a snaha sústrediť sa na príliš veľa vecí naraz. Medzi kroky, ktoré možno podniknúť na zlepšenie pohody, patrí dobré stravovanie, pravidelné cvičenie, dostatok spánku a udržiavanie aktívnej mysle. To všetko môže prospieť fyzickej aj psychickej pohode.
Zdravá a pestrá strava dodáva mozgu základné živiny, ktoré pomáhajú udržiavať dobré kognitívne funkcie.
Je dobré konzumovať potraviny bohaté na omega-3 esenciálne mastné kyseliny (nachádzajú sa v mastných rybách, ako sú losos, makrela a sardinky, a vo vegánskych zdrojoch, ako sú ľanové semená), dodržiavať stredomorskú stravu (bohatú na zdravé nenasýtené tuky) a jesť veľa ovocia a zeleniny, ktoré môžu pomôcť pri zhoršovaní kognitívnych funkcií súvisiacich s vekom tým, že znižujú zápal v mozgu.
Okrem toho sa na podporu normálnych kognitívnych funkcií môžu používať niektoré výživové doplnky.
Fyzické cvičenie môže posilniť kognitívne funkcie a pamäť nepriamo zlepšením nálady, znížením stresu a podporou lepšieho spánku, a priamo znížením zápalu, zlepšením prietoku krvi do mozgu a zvýšením hladiny chemických látok v mozgu, ktoré ovplyvňujú rast nových mozgových buniek.
Každodenné cvičenie, aj keď len minimálne, môže rozhýbať telo a udržať mozog zdravý. Cvičenia ako chôdza, tímové športy, aerobik, cyklistika, chodenie do posilňovne a dokonca aj joga môžu pomôcť s kognitívnymi funkciami a posilnením pamäte.
Navyše existuje niekoľko špecifických techník, ktoré môžu pomôcť pri udržiavaní pamäte:
Výskum pamäte a kognitívnych funkcií je rôznorodý a rozsiahly, počnúc štúdiami využívajúcimi neurologické zobrazovanie, ktoré pomáhajú pochopiť biológiu zhoršenia pamäte v starobe, až po experimentálne psychologické metódy (testovanie behaviorálnych teórií mysle), ako aj skúmanie intervenčných techník, ako je kognitívny tréning a úprava životného štýlu s cieľom zlepšiť pamäť a kognitívne funkcie[3].
Výskumom sa napríklad zistilo, že pozitívny pohľad na život môže s pribúdajúcim vekom chrániť pamäť[4]. Ľudia, ktorí sa cítia nadšene a veselo, majú to, čo psychológovia nazývajú „pozitívny afekt“ a výskumníci zistili, že ich to môže chrániť pred prudším zhoršovaním pamäte vo vyššom veku.
[1] Hölzel BK, Carmody J, Vangel M et al. Mindfulness practice leads to increases in regional brain gray matter density. Psychiatry Res. 2011;191(1):36-43. doi:10.1016/j.pscychresns.2010.08.006
[2] Konovalov A, Krajbich I. Neurocomputational dynamics of sequence learning. Neuron. 2018;98(6):1282-1293.e4. doi:10.1016/j.neuron.2018.05.013
[3] Park DC, Festini SB. Theories of memory and aging: a look at the past and a glimpse of the future. J Gerontol B Psychol Sci Soc Sci. 2017;72(1): 82-90. doi:10.1093/geronb/gbw066
[4] Hittner EF, Stephens JE, Turiano NA, Gerstorf D, Lachman ME, Haase CM. Positive affect is associated with less memory decline: evidence from a 9-year longitudinal study. Psychol Sci. 2020;31(11):1386-1395. doi:10.1177/0956797620953883
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba
Epilepsia
Pridajte sa do nášho adresára
Získajte najnovšie aktualizácie z blogu spoločnosti Neuraxpharm.
Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia
Nemáte profil? predplatiť
