V dôsledku depresie môžu mať ľudia zlú náladu alebo pociťovať smútok. Príznaky môžu byť mierne až závažné a depresiu môže zažiť každý.
Hoci niektorí ľudia môžu povedať, že majú depresiu, keď sa niekoľko dní cítia trochu „skleslo“ alebo nešťastne, líši sa to však od klinického stavu, ktorý môže trvať týždne alebo mesiace.
Spoločnosť Neuraxpharm poskytuje alternatívy liekov na depresiu a akonáhle lekár určí vaše špecifické potreby, môže vám predpísať liek, ktorý sa najlepšie hodí vašim potrebám a stavu.
Zistite viac o tom, čo môže spôsobiť depresiu, aké môže mať účinky a aké liečby sú k dispozícii.
Depresia je bežný duševný stav, ktorý môže spôsobovať pretrvávajúce negatívne pocity a všeobecný nezáujem o každodenný život a činnosti, ktoré by inak postihnutého človeka tešili. Môže tiež ovplyvniť chuť do jedla a spánok a následne viesť k únave a slabej koncentrácii. U ľudí s depresiou sa tiež môže vyvinúť nízke sebavedomie.
Tento stav môže trvať určitý čas a má podstatný vplyv na každodennú pohodu a radosť zo života a vzťahov.
Depresiu možno zvyčajne opísať ako veľkú depresiu alebo pretrvávajúcu depresiu. Veľká depresia opisuje stav, keď postihuje človeka každý deň počas najmenej dvoch týždňov: Môže sa to stať len raz alebo v priebehu niekoľkých epizód. Pretrvávajúca depresia opisuje stav, keď sa u niekoho striedajú veľké depresívne epizódy s obdobiami menej závažných príznakov v priebehu najmenej dvoch rokov.
Svetová zdravotnícka organizácia zaradila v roku 2008 veľkú depresiu na tretie miesto v zozname hlavných príčin celosvetovej „záťaže ochorením“ (vplyv zdravotného problému na populáciu) a predpokladá, že do roku 2030 sa toto ochorenie dostane na prvé miesto[1].
Pretrvávajúca depresívna porucha je častá chronická porucha nálady, ktorá častokrát vedie k väčšiemu zneschopneniu ako epizódna veľká depresia. Pojem zahŕňa niekoľko chronických depresívnych prejavov vrátane chronickej veľkej depresie a opakujúcej sa veľkej depresie bez zotavenia medzi epizódami[2]. Niektoré typy depresie sú špecifické pre určité skupiny. Napríklad u tehotných žien sa môže vyskytnúť perinatálna alebo popôrodná depresia v čase narodenia dieťaťa. Tento typ depresie si bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyžadovať špecializovanú liečbu, ktorá môže zahŕňať terapiu a lieky.
Medzi ďalšie depresívne poruchy patria psychotická depresia, sezónna afektívna porucha, príbuzné ochorenie – bipolárna porucha, porucha dysregulácie nálady (u detí a mladých ľudí) a predmenštruačná dysforická porucha (PMDD).
Psychotická depresia je stav, keď poruchu nálady sprevádzajú bludy, halucinácie alebo oboje. Aj keď sa kedysi považovala za relatívne menej častú, v klinickej praxi sa vyskytuje často, najmä u pacientov s depresiou rezistentnou na liečbu.
Sezónna afektívna porucha (SAD) je kombináciou biologických porúch a porúch nálady so sezónnym vzorom, ktoré sa zvyčajne vyskytujú na jeseň a v zime s remisiou (ústupom ťažkostí) na jar alebo v lete. Vedci v jednej štúdii zistili, že v danom roku sa táto porucha vyskytuje približne u 5 % populácie USA, pričom príznaky sú prítomné približne počas 40 % roka[3]. Odhady prevalencie (výskytu) v iných štúdiách sa však pohybovali od 0 % do 9,7 %. SAD je viac rozšírená vo vyšších severných zemepisných šírkach, ale prevalencia sa líši v rôznych etnických skupinách[4].
Diagnóza poruchy dysregulácie nálady je relatívne nová. Musia byť prítomné časté, pretrvávajúce, závažné výbuchy nálady, ktoré sú neprimerané situácii a vývojovému kontextu, v kombinácii s pretrvávajúcou nahnevanou/podráždenou náladou medzi výbuchmi nálady[5].
Predmenštruačné poruchy postihujú až 12 % žien. Patria k nim predmenštruačný syndróm a predmenštruačná dysforická porucha a zahŕňajú psychické a fyzické príznaky, ktoré sa významne zhoršujú počas luteálnej fázy menštruačného cyklu, ale vymiznú krátko po menštruácii[6].
Depresia je bežný stav a predpokladá sa, že postihuje viac ako 264 miliónov ľudí na celom svete[7]. Jedna štúdia ukázala, že v 28 krajinách Európskej únie trpí depresiou najmenej 21 miliónov ľudí. Depresia je tak najnákladnejšou mozgovou poruchou v Európe, pričom celkové priame a nepriame náklady zodpovedajú 1 % celkového hospodárstva (hrubého domáceho produktu) EÚ[8].
Depresia môže spôsobovať širokú škálu psychických a fyzických príznakov, pričom príznaky u jedného človeka sa môžu líšiť od príznakov u iného.
Príznaky depresie môžu byť mierne až závažné. Na rozdiel od pocitov nešťastia spôsobených ťažkou situáciou, ktoré sa v priebehu krátkeho času vyriešia samé, príznaky depresie sú pretrvávajúce.
Príznaky môžu ovplyvniť fyzické a duševné zdravie ľudí, ako aj ich sociálne interakcie. Mnohí ľudia s depresiou pociťujú aj úzkosť. Príznaky môžu zahŕňať:
Duševné/emocionálne:
Fyzické:
Sociálne:
Depresia sa môže vyskytnúť kedykoľvek, pričom príznaky aj dĺžka trvania depresie sa u jednotlivých ľudí líšia. Závažnosť príznakov sa zvyčajne líši, a mnohí ľudia majú niektoré dni lepšie alebo horšie ako iné.
U ľudí s miernou alebo stredne ťažkou depresiou sa nemusí ich stav nevyhnutne zhoršovať, najmä ak sa začnú čo najskôr liečiť, ale u niektorých ľudí sa depresia časom zhoršuje.
Prvé príznaky depresie môžu vyzerať ako obyčajná únava alebo smútok. Na rozdiel od týchto bežných pocitov však príznaky depresie nevymiznú po niekoľkých dňoch. Medzi skoré príznaky môžu patriť:
Výskum naznačuje, že depresia je spôsobená kombináciou genetických, biologických, environmentálnych a psychologických faktorov[9].
Medzi životné skúsenosti, ktoré môžu vyvolať depresiu, môže patriť pretrvávajúca situácia (napr. iné zdravotné ťažkosti) alebo dočasný problém (napr. problémy v práci alebo ťažkosti vo vzťahu).
Príčiny depresie sa u každého postihnutého líšia, hoci môžu súvisieť s bežnými problémami, ako sú finančné starosti, choroba, pôrod, problémy vo vzťahu alebo strata zamestnania. Hoci môže existovať zrejmý spúšťač, niekedy sa u ľudí rozvinie depresia bez zjavného dôvodu.
Môže sa tiež stať, že k depresii vedie reťazec životných udalostí – napríklad rozpad vzťahu, ktorý viedol k problémom doma a v práci, po ktorom nasledovala strata zamestnania a následné finančné starosti. Tento stav nespôsobila žiadna jednotlivá udalosť, ale skôr nahromadenie problémov vyústilo do depresie.
Príčiny depresie môžu zahŕňať:
U ľudí s rodinnou anamnézou depresie je pravdepodobnosť výskytu depresie vyššia. To znamená, že ak má niekto rodiča alebo súrodenca s týmto ochorením, je pravdepodobnejšie, že sa depresia vyskytne aj u neho.
Depresia môže postihovať deti a mladých ľudí aj dospelých. V dospelosti (vrátane starších dospelých) sa môže vyskytovať súbežne s inými závažnými ochoreniami, ako je cukrovka, rakovina, srdcové ochorenia a Parkinsonova choroba. Niekedy môžu mať lieky užívané kvôli týmto ochoreniam vedľajšie účinky, ktoré prispievajú k vzniku depresie.
Depresívne poruchy sa často vyskytujú u starších ľudí a môžu byť buď pokračovaním predchádzajúcich problémov, alebo sa môžu klasifikovať ako depresie s neskorším nástupom, ak sa prvýkrát vyskytnú po 60. roku života[10].
Ľudia postihnutí depresiou môžu zažiť len jednu alebo dve epizódy, alebo sa epizódy môžu opakovať počas celého ich života.
Závažnosť príznakov a ich dĺžka sa bude líšiť. Liečba a terapia môže zmierniť príznaky a zabrániť zhoršeniu stavu.
Neexistujú žiadne fyzické testy na depresiu. Lekár však môže vykonať krvné testy, aby sa vylúčili iné možné príčiny príznakov, ako je napríklad problém so štítnou žľazou. Diagnóza sa zvyčajne stanovuje po rozhovore s lekárom o príznakoch, ktoré človek pociťuje.
Hlavný spôsob, akým všeobecný lekár diagnostikuje depresiu, je kladenie otázok o celkovom zdravotnom stave pacienta a o tom, ako ho jeho pocity ovplyvňujú po psychickej a fyzickej stránke.
To pomáha lekárovi určiť, či je človek depresívny a či sú jeho príznaky mierne, stredne závažné alebo závažné.
Neexistuje žiadny test na diagnostikovanie alebo potvrdenie depresie. Odborník na duševné zdravie bude klásť otázky o príznakoch, pocitoch a emóciách a vykoná klinické hodnotenie pomocou dotazníkov, ako je napríklad nástroj Beck Depression Inventory II (BDI-II), ktorý meria úrovne depresie[11].
Liečba depresie môže zahŕňať kombináciu zmeny životného štýlu, psychoterapie a liekov. Odporúčaná liečba pre jednotlivca bude založená na tom, či má mierne, stredne závažné alebo závažné príznaky.
Lekár môže človeku s miernou depresiou odporučiť, aby počkal, či sa to zlepší bez aktívnej liečby, ale s určitými zmenami životného štýlu (napr. viac cvičenia, znížený príjem alkoholu alebo navštevovanie podporných skupín). Ak mierna depresia pretrváva, pacienti môžu byť odporučení na psychoterapiu alebo im môžu byť predpísané antidepresíva.
Ľuďom so stredne ťažkou alebo ťažkou depresiou sa môže ponúknuť kombinácia terapií a antidepresív.
Hlavnými liekmi používanými na liečbu depresie sú antidepresíva. Keďže existuje mnoho rôznych druhov, lekári budú pracovať s jednotlivými pacientmi v snahe nájsť to správne antidepresívum pre nich. Medzi používané lieky patria:
Na liečbu depresie sa môžu odporučiť niektoré terapie – buď samostatne, alebo spolu s liekmi. Terapie a intervencie pri depresii môžu zahŕňať:
Zdravá strava je kľúčom k fyzickému a duševnému zdraviu a nutrične vyvážená strava môže pomôcť ľuďom zotaviť sa z príznakov depresie.
Výskumy ukazujú, že existuje dôležité prepojenie medzi naším mozgom, črevami a prospešnými mikroorganizmami, ktoré žijú v našom tráviacom systéme (známe ako „os črevo-mozog“), čo môže ovplyvniť spôsob, akým zvládame depresiu.
Potraviny, o ktorých sa predpokladá, že podporujú normálnu náladu a psychiku, zahŕňajú celozrnné výrobky, ovocie a zeleninu. Potraviny, ktoré obsahujú veľké množstvo nasýtených tukov, rafinovaných cukrov, iných značne spracovaných zložiek alebo kofeínu, môžu mať negatívny vplyv na psychickú pohodu.
Cvičenie je prospešné pre celkové telesné a duševné zdravie a často sa odporúča ako jedna z hlavných liečebných metód pri miernej depresii. Pravidelné cvičenie pomáha zvýšiť sebavedomie a podporuje pozitívnu náladu.
edným z možných príznakov depresie je pocit nedostatku energie, v dôsledku čoho sa môže zdať byť cvičenie menej atraktívne. Typ cvičenia nie je až tak dôležitý ako čas strávený pravidelnou aktivitou, preto by sa ľudia s depresiou mali snažiť nájsť si niečo, čo môžu robiť pravidelne a nebudú musieť pri tom zdolávať veľa prekážok. Môže to byť pravidelná prechádzka po okolí (buď osamote, alebo s priateľmi), návšteva hodín cvičenia v miestnom stredisku alebo online, alebo účasť na organizovanom športovaní so skupinou ľudí.
Pravidelné cvičenie je prospešné najmä pre ľudí s miernou až stredne ťažkou depresiou.
Mnohým ľuďom s depresiou prospieva zmena životného štýlu, napríklad viac pohybu, obmedzenie alkoholu, ukončenie fajčenia a zdravé stravovanie.
Medzi ďalšie zmeny, ktoré môžu ľudia urobiť, aby pomohli zmierniť príznaky, patria:
Ukázalo sa, že programy prevencie znižujú depresiu vo všetkých komunitách. Patria sem školské programy na posilnenie vzorca pozitívneho myslenia u detí a dospievajúcich, intervencie pre rodičov detí s poruchami správania s cieľom znížiť príznaky rodičovskej depresie a zlepšiť výsledky ich detí a programy cvičenia pre starších ľudí[13].
Je známe, že fyzická aktivita pomáha liečiť a predchádzať príznakom depresie, ale dôvody, prečo tomu tak je, sa stále skúmajú. Patrí sem skúmanie antidepresívnych účinkov cvičenia na fyzické faktory, ako je neuroplasticita (schopnosť buniek v mozgu „prerobiť sa“), zápal, oxidačný stres (ktorý môže spôsobiť poškodenie buniek), a endokrinný systém, ako aj duševné a emocionálne faktory vrátane sebaúcty a sociálnej podpory[14].
Existuje tiež mnoho štúdií, ktoré sa zaoberajú účinkami stravy na depresiu, napríklad účinkami probiotík na komunikáciu medzi črevom a mozgom[15], a prínosmi určitých živín[16].
Výskum ukázal, že črevná mikrobiota (prospešné mikroorganizmy, ktoré žijú v našom tráviacom systéme) je spojená nielen s ochoreniami tráviaceho traktu, metabolickými poruchami (napr. obezita a cukrovka), ale aj s neuropsychiatrickými poruchami vrátane závažných depresívnych porúch. Mikrobiota je dôležitá pri vývoji mozgových systémov a nedávne štúdie ukázali, že črevné mikroorganizmy sú schopné produkovať a dodávať neuroaktívne látky (napr. serotonín a kyselinu gama-aminomaslovú), ktoré pôsobia na os črevo-mozog[17].
[1] Mathers C, Boerma T, Ma Fat D. The global burden of disease: 2004 update. World Health Organization; 2008. Accessed February 2021. https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/43942/9789241563710_eng.pdf
[2] Schramm E, Klein DN, Elsaesser M, Furukawa TA, Domschke K. Review of dysthymia and persistent depressive disorder: history, correlates, and clinical implications. Lancet Psychiatry. 2020;7(9):801-812. doi:10.1016/S2215-0366(20)30099-7
[3] Kurlansik SL, Ibay AD. Seasonal affective disorder. Am Fam Physician. 2012;86(11):1037-1041. PMID: 23198671
[4] Magnusson A. An overview of epidemiological studies on seasonal affective disorder. Acta Psychiatr Scand. 2000;101(3):176-184. PMID: 10721866
[5] Rao U. DSM-5: disruptive mood dysregulation disorder. Asian J Psychiatr. 2014;11:119-123. doi:10.1016/j.ajp.2014.03.002
[6] Hofmeister S, Bodden S. Premenstrual syndrome and premenstrual dysphoric disorder. Am Fam Physician. 2016;94(3):236-240. PMID: 27479626
[7] GBD 2017 Disease and Injury Incidence and Prevalence Collaborators. Global, regional, and national incidence, prevalence, and years lived with disability for 354 diseases and injuries for 195 countries and territories, 1990–2017: a systematic analysis for the Global Burden of Disease Study 2017. Lancet. 2018;392(10159):1789-1858. doi:10.1016/S0140-6736(18)32279-7
[8] Sobocki P, Jönsson B, Angst J, Rehnberg C. Cost of depression in Europe. J Ment Health Policy Econ. 2006;9(2):87-98. PMID: 17007486
[9] National Institute of Mental Health. Depression. Updated February 2018. Accessed February 2021. https://www.nimh.nih.gov/health/topics/depression/index.shtml
[10] Eschweiler GW. Diagnostik und multimodale Therapie der Altersdepression: Neue Entwicklungen [Diagnostics and multimodal treatment of depression in old age: new developments]. Z Gerontol Geriatr. 2017;50(2):99-105. doi:10.1007/s00391-016-1174-2
[11] Wang YP, Gorenstein C. Psychometric properties of the Beck Depression Inventory-II: a comprehensive review. Braz J Psychiatry. 2013;35(4):416-431. doi:10.1590/1516-4446-2012-1048
[12] Dubovsky SL, Thomas M. Psychotic depression: advances in conceptualization and treatment. Hosp Community Psychiatry. 1992;43(12):1189-1198. doi:10.1176/ps.43.12.1189
[13] World Health Organization. Depression. Accessed February 2021. https://www.who.int/health-topics/depression#tab=tab_1
[14] Kandola A, Ashdown-Franks G, Hendrikse J, Sabiston CM, Stubbs B. Physical activity and depression: towards understanding the antidepressant mechanisms of physical activity. Neurosci Biobehav Rev. 2019;107:525-539. doi:10.1016/j.neubiorev.2019.09.040
[15] Huang R, Wang K, Hu J. Effect of probiotics on depression: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Nutrients. 2016;8(8):483. doi:10.3390/nu8080483
[16] Osher Y, Belmaker RH. Omega-3 fatty acids in depression: a review of three studies. CNS Neurosci Ther. 2009;15(2):128-33. doi:10.1111/j.1755-5949.2008.00061.x
[17] Evrensel A, Ceylan ME. The gut–brain axis: the missing link in depression. Clin Psychopharmacol Neurosci. 2015;13(3):239-244. doi:10.9758/cpn.2015.13.3.239
Depresia
Pridajte sa do nášho adresára
Získajte najnovšie aktualizácie z blogu spoločnosti Neuraxpharm.
Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia
Nemáte profil? predplatiť
