Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je ochorenie, ktoré ovplyvňuje správanie. Rozvíja sa v detstve a môže pokračovať až do dospelosti. Zistite viac o tom, čo je ADHD, aké sú jej príznaky u detí aj dospelých a ako sa dá toto ochorenie zvládnuť a liečiť.
ADHD je neurologická vývinová porucha, ktorá môže spôsobovať nepozornosť, hyperaktivitu a impulzívnosť. Ľudia s ADHD môžu pôsobiť nepokojne, majú krátku dobu pozornosti, ťažkosti so sústredením sa a konajú impulzívne alebo bezohľadne.
Príznaky ADHD sa zvyčajne prvýkrát prejavia v ranom veku a väčšina prípadov sa diagnostikuje, keď majú deti šesť až 12 rokov. Niektorým ľuďom však môže byť spočiatku nesprávne diagnostikované iné duševné ochorenie (napr. bipolárna porucha) alebo zostanú bez správnej diagnózy až do dospelosti.
Mnohé deti môžu prechádzať fázami, kedy sú nepokojné alebo majú problémy s pozornosťou, ale nemusia nutne mať ADHD. Je dôležité poradiť sa so zdravotníckym pracovníkom a prediskutovať diagnózu,ak ide o prípadné postihnutie dieťaťa.
Príznaky sa zvyčajne zlepšujú s vekom, ale mnohí dospelí budú mať problémy aj naďalej a u niektorých sa môžu vyvinúť ďalšie psychiatrické poruchy, najčastejšie poruchy nálady a úzkostné poruchy, užívanie návykových látok alebo poruchy osobnosti[1]. Napríklad ADHD a úzkostné poruchy sa vyskytujú spolu v 25 % prípadov[2] a častý je aj spoločný výskyt s poruchou čítania[3].
Ľudia s ADHD môžu mať problémy s nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou, ale nie nevyhnutne so všetkými tromi. Existuje príbuzné ochorenie, známe ako porucha pozornosti (ADD), ktoré môže spôsobovať problémy s nepozornosťou bez sprievodnej hyperaktivity alebo impulzívnosti spojenej s ADHD.
Uvádzané miery výskytu ADHD sa na celom svete líšia a pohybujú sa od 1 % školopovinných detí v niektorých krajinách po takmer 20 % v iných krajinách. Dôvod tohto širokého rozpätia uvádzaných mier výskytu nie je jasný, ale niektorí odborníci tvrdia, že to môže súvisieť s rôznymi definíciami prípadov[4].
Analýza 175 výskumných štúdií na celom svete o prevalencii ADHD u detí vo veku 18 rokov a mladších zistila celkový odhad 7,2 %[5]. Skríning 11 422 dospelých vo veku 18 – 44 rokov na ADHD v 10 krajinách v Amerike, Európe a na Blízkom východe ukázal priemernú prevalenciu 3,4 %[6]
Hlavné príznaky ADHD súvisia s nepozornosťou, hyperaktivitou a impulzívnosťou.
Ľudia s ADHD môžu mať príznaky súvisiace s nepozornosťou, hyperaktivitou, a impulzívnosťou, ale nie nevyhnutne všetky tri. Príznaky môžu zahŕňať:
Nepozornosť:
Hyperaktivita a impulzívnosť:
Tieto príznaky môžu viesť k problémom vo vývoji, ako sú slabé výsledky vo vzdelávaní, problémy s disciplínou a nedostatok sociálnej interakcie.
Príznaky ADHD sa zvyčajne prvýkrát prejavujú v ranom veku a môžu byť výraznejšie, keď deti začnú navštevovať školu. S postupným vývojom do obdobia dospievania sa môže ich hyperaktivita znížiť. Mnohé z nich však budú mať problémy so vzťahmi a ich správanie bude antisociálne.
Nepozornosť, nepokoj a impulzívnosť sa zvyčajne znižujú s vekom, ale mnohí dospelí aj naďalej zažívajú problémy.
V jednej štúdii sa zistilo, že takmer polovica ľudí, ktorí mali ADHD v detstve, naďalej spĺňala všetky kritériá pre ADHD v dospelosti. Príznaky nepozornosti pretrvávali u dospelých oveľa viac ako hyperaktivita/impulzívnosť[7]. U dospelých je hyperaktivita častejšie internalizovaná a príznaky nepozornosti môžu byť maskované príznakmi úzkosti alebo obsedantnými kompenzačnými stratégiami[8].
Hlavnými príznakmi u detí býva hyperaktivita a impulzívnosť. To zahŕňa neposednosť, krátku dobu pozornosti a neschopnosť sa pokojne hrať.
Presná príčina ADHD nie je známa. Výskum však identifikoval niekoľko faktorov, ktoré zvyšujú riziko vzniku ochorenia u dieťaťa.
Predpokladá sa, že existuje niekoľko rizikových faktorov pre ADHD vrátane nasledovných:
Gény odovzdané od rodičov budú významným faktorom pri vzniku tohto ochorenia u dieťaťa. Vo väčšine prípadov je však ADHD spojené s niekoľkými genetickými a environmentálnymi rizikovými faktormi, z ktorých každý má malý individuálny účinok a spoločne pôsobia na zvýšenie náchylnosti[9].
Keďže neexistuje jediná príčina ADHD, toto ochorenie sa môže rozvinúť u každého. Rozvíja sa v detstve a môže sa vyskytovať v rodinách.
ADHD priamo neskracuje očakávanú dĺžku života, ale počas života jednotlivca môže zvýšiť riziko iných psychiatrických porúch a mať významný vplyv na celkovú kvalitu života. Hoci ADHD nemožno vyliečiť, dostupná liečba by mala poskytnúť určitú úľavu od jej príznakov.
Na diagnostikovanie ADHD neexistuje žiadny test a jej príznaky môžu byť podobné príznakom iných porúch správania, čo môže viesť k oneskorenej diagnostike.
Diagnózu ADHD možno stanoviť len po komplexnom posúdením lekárom s odbornými znalosťami v tejto oblasti. Príznaky musia byť dlhotrvajúce a musia mať vplyv na každodenný život človeka.
ADHD nemožno diagnostikovať jednoduchým fyzickým alebo psychologickým testom. Odborník musí vykonať podrobné posúdenie, aby určil diagnózu. Posúdenie môže zahŕňať:
ADHD sa pôvodne definovala u detí, ale v súčasnosti sa uznáva, že u niektorých pacientov pretrváva aj v dospelosti. Napriek tomu je ADHD u dospelých stále nedostatočne diagnostikovaná. Stanovenie diagnózy môžu komplikovať príznaky, ktoré sa prekrývajú s inými psychickými poruchami, ktoré sa môžu vyskytovať popri ADHD. Pre lekárov sa vyvinuli skríningové nástroje na určenie toho, ktorí dospelí by mali byť vyšetrení na ADHD, a klinické rozhovory a rodinná anamnéza umožňujú rozlíšiť ADHD od iných psychiatrických ochorení, ktoré sa môžu vyskytovať súčasne[10].
Liečba a lieky na ADHD môžu pomôcť zmierniť príznaky a uľahčiť život s týmto ochorením.
Hoci sa ADHD nedá vyliečiť, postihnutým deťom a ich rodičom sa môže poskytnúť vzdelávacia a širšia podpora, rady a usmernenia, ktoré im popri lekárskych a behaviorálnych terapiách pomôžu zvládnuť následky tohto ochorenia.
U dospelých sú lieky často prvou líniou liečby, pričom ďalšou podporou je psychoterapia.
Na pomoc ľuďom pri zvládaní príznakov ADHD existuje celý rad liekov. Lekári často musia pracovať s jednotlivými pacientmi, aby našli správny liek alebo dávkovanie, ktoré im vyhovuje. Väčšinu liekov na ADHD možno klasifikovať buď ako stimulanty, alebo ako nestimulanty.
Mnoho terapií môže byť užitočných pri liečbe ADHD u detí, mladých ľudí a dospelých.
Ľudia s ADHD by sa mali snažiť jesť normálnu, zdravú a vyváženú stravu.
Niektorí ľudia s ADHD si môžu všimnúť, že sa ich príznaky zhoršujú po konzumácii určitých druhov jedál alebo nápojov, najmä tých, ktoré obsahujú prídavné látky alebo kofeín. V takom prípade sa odporúča viesť si denník, do ktorého sa zaznamenávajú jedlá, nápoje a správanie, a porozprávať sa s lekárom. Ten vás môže odporučiť k odborníkovi na výživu alebo dietológovi.
Deti s ADHD by mali byť podporované v tom, aby sa venovali aktivitám, ako sú napríklad prechádzky, hranie sa na záhrade alebo účasť na kolektívnych športoch. Pravidelné cvičenie počas dňa okrem podpory ich fyzického zdravia pomôže zabezpečiť, že budú pred spaním unavené.
Aby ste deťom pomohli upokojiť sa pred spaním, je dôležité, aby sa večer venovali len pokojným aktivitám, ktoré ich príliš nestimulujú.
Hoci nie je možné zabrániť ADHD, existujú spôsoby, ako znížiť vplyv jej príznakov. Rodičia a opatrovatelia detí s ADHD môžu napríklad:
Dospelí s ADHD môžu tiež použiť niekoľko techník, ktoré im pomôžu pri zvládaní príznakov:
Naďalej prebieha výskum potenciálnych rizík pre rozvoj ADHD. Pomocou pokročilej zobrazovacej technológie sa identifikovali štrukturálne a funkčné rozdiely v mozgu medzi osobami s ADHD a bez ADHD. Základné anatomické a funkčné merania mozgu, ako aj rodinné/genetické faktory, sú hlavným predmetom neuropsychiatrického výskumu[11].
Nedávne štúdie naznačili dôležitú úlohu osi črevo-mozog (GBA) a črevnej mikroflóry pri modulácii rizika ADHD. Predpokladá sa, že kľúčové biologické mechanizmy zapojené do GBA môžu zvyšovať riziko vzniku ADHD[12].
Pracuje sa aj na tom, aby sa zdravotníckym pracovníkom pomohlo pri rozhodovaní o najlepších liečebných postupoch pre jednotlivcov. Ukončilo sa preskúmanie účinnosti a bezpečnosti rastúceho počtu dostupných liečebných postupov vrátane farmakologických a dietetických intervencií[13].
[1] Katzman MA, Bilkey TS, Chokka PR, Fallu A, Klassen LJ. Adult ADHD and comorbid disorders: clinical implications of a dimensional approach. BMC Psychiatry. 2017;17(1):302. doi:10.1186/s12888-017-1463-3
[2] D’Agati E, Curatolo P, Mazzone L. Comorbidity between ADHD and anxiety disorders across the lifespan. Int J Psychiatry Clin Pract. 2019;23(4):238-244. doi:10.1080/13651501.2019.1628277
[3] Germanò E, Gagliano A, Curatolo P. Comorbidity of ADHD and dyslexia. Dev Neuropsychol. 2010;35(5):475-493. doi:10.1080/87565641.2010.494748
[4] Polanczyk G, de Lima MS, Horta BL, Biederman J, Rohde LA. The worldwide prevalence of ADH: a systematic review and metaregression analysis. Am J Psychiatry. 2007;164(6):942-948. doi:10.1176/ajp.2007.164.6.942
[5] Thomas R, Sanders S, Doust J, Beller E, Glasziou P. Prevalence of attention-deficit/hyperactivity disorder: a systematic review and meta-analysis. Pediatrics. 2015;135(4):e994-e1001. doi:10.1542/peds.2014-3482
[6] Fayyad J, de Graaf R, Kessler R et al. Cross-national prevalence and correlates of adult attention-deficit hyperactivity disorder. Br J Psychiatry. 2007;190(5):402-409. doi:10.1192/bjp.bp.106.034389
[7] Kessler RC, Green JG, Adler LA et al. Structure and diagnosis of adult attention-deficit/hyperactivity disorder: analysis of expanded symptom criteria from the Adult ADHD Clinical Diagnostic Scale. Arch Gen Psychiatry. 2010;67(11):1168-1178. doi:10.1001/archgenpsychiatry.2010.146
[8] Weibel S, Menard O, Ionita A et al. Practical considerations for the evaluation and management of attention deficit hyperactivity disorder (ADHD) in adults. Encephale. 2020;46(1):30-40. doi:10.1016/j.encep.2019.06.005
[9] Faraone SV, Asherson P, Banaschewski T et al. Attention-deficit/hyperactivity disorder. Nat Rev Dis Primers. 2015;1:15020. doi:10.1038/nrdp.2015.20
[10] Jain R, Jain S, Montano CB. Addressing diagnosis and treatment gaps in adults with attention-deficit/hyperactivity disorder. Prim Care Companion CNS Disord. 2017;19(5):17nr02153. doi:10.4088/PCC.17nr02153
[11] Friedman LA, Rapoport JL. Brain development in ADHD. Curr Opin Neurobiol. 2015;30:106-11. doi: 10.1016/j.conb.2014.11.007
[12] Dam SA, Mostert JC, Szopinska-Tokov JW, Bloemendaal M, Amato M, Arias-Vasquez A. The role of the gut–brain axis in attention-deficit/hyperactivity disorder. Gastroenterol Clin North Am. 2019;48(3):407-431. doi:10.1016/j.gtc.2019.05.001
[13] Caye A, Swanson JM, Coghill D, Rohde LA. Treatment strategies for ADHD: an evidence-based guide to select optimal treatment. Mol Psychiatry. 2019;24(3):390-408. doi:10.1038/s41380-018-0116-3
Alzheimerova choroba
Alzheimerova choroba
Epilepsia
Pridajte sa do nášho adresára
Získajte najnovšie aktualizácie z blogu spoločnosti Neuraxpharm.
Ak chcete získať prístup k týmto informáciám, musíte použiť svoje poverenia
Nemáte profil? predplatiť