Demencia a Alzheimerova choroba
Vedeli ste, že demencia nie je to isté ako Alzheimerova choroba?
Pri každej demencii[1] dochádza k zhoršeniu duševných schopností, ktoré zasahuje do každodenného života postihnutej osoby. Demencia preto nie je ochorenie, ale súbor príznakov spojených s poruchou kognitívnej funkcie.
Alzheimerova choroba[2] môže byť druhom neurodegeneratívnej demencie, ktorá sa vyskytuje najčastejšie a okrem iného spôsobuje problémy s pamäťou, rečou a správaním. Príznaky sa zvyčajne vyvíjajú pomaly a časom sa zhoršujú, až sú nakoniec také závažné, že vplývajú na všetky každodenné úlohy.
Včasná diagnostika s cieľom oddialiť nástup Alzheimerovej choroby
Podľa údajov WHO[3] postihuje demencia na celom svete približne 50 miliónov ľudí. Každý rok je zaregistrovaných asi 10 miliónov nových prípadov a odhaduje sa, že 5 % až 8 % ľudí starších ako 60 rokov žije s niekým, kto trpí demenciou.
Predpokladá sa, že do roku 2030 dosiahne celkový počet ľudí s demenciou 82 miliónov a do roku 2050 to bude 150 miliónov.
Demencia a Alzheimerova choroba ako jej najčastejšia príčina sú spojené s vysokými ekonomickými nákladmi tak pre systémy zdravotnej starostlivosti, ako aj pre rodiny. Na základe odhadovaných údajov o prevalencii sa tieto náklady v nasledujúcich rokoch výrazne zvýšia.
Preto si musíme položiť otázku, čo môžeme urobiť, aby sme nástup Alzheimerovej choroby zastavili.
Hoci je pravda, že ide o progresívne a nezvratné ochorenie, mali by sme konať v úvodných štádiách, keď náš mozog ešte nie je nenapraviteľne poškodený, a v záujme oddialenia klinického nástupu Alzheimerovej choroby by sme si mali precvičovať kognitívne funkcie.
V tejto fáze zohráva dôležitú rolu vzdelávanie spoločnosti, aby ľudia poznali prvé príznaky Alzheimerovej choroby.
Prvých 10 príznakov Alzheimerovej choroby
Alzheimerova choroba má mnoho podôb. Príznaky sa líšia v závislosti od postihnutej oblasti. Prejavy prvých príznakov Alzheimerovej choroby u mladého človeka (do 65 rokov) nie sú rovnaké ako u sedemdesiatnika alebo osemdesiatnika.
Okrem toho sa objavujú určité obvyklé prejavy, ktoré nás upozornia, že sa niečo deje. Vďaka tomu môžeme prijať opatrenia, aby sme príznaky Alzheimerovej choroby oddialili:
1. Zmeny pamäti
Keď hovoríme o Alzheimerovej chorobe, spájame si ju so stratou pamäti. Hoci to nemusí byť prvý príznak tohto typu demencie, ide o jasný prejav, že dochádza k zhoršovaniu kognitívnych funkcií.
Príkladmi straty pamäti v počiatočnom štádiu môžu byť neschopnosť spomenúť si na nedávne poznámky alebo udalosti, opakované kladenie rovnakej otázky alebo zmätenosť, pokiaľ ide o zavedené spôsoby alebo zvyklosti.
2. Strata orientácie
Ďalší jasný prípad, ktorý by mal vyvolať podozrenie na demenciu.
Keď si nepamätáte, prečo ste odišli z domu a bezcieľne sa potulujete, nespomínate si na cestu do supermarketu alebo pekárne alebo neviete, ako sa dostať domov, je to signál, že by ste mali požiadať lekára, aby vás poslal na vyšetrenie na pracovisko, ktoré sa špecializuje na diagnostiku a liečbu demencie.
3.Zmätenosť v čase
„Včera som bol/-a kúpiť ovocie“, hoci to v skutočnosti bolo pred viac než týždňom, keď tam postihnutý/-á bol/-a… alebo „Moja vnučka bola minulý mesiac na svätom prijímaní“, keď to v skutočnosti bolo pred viac než tromi rokmi… pri takýchto vyjadreniach by sme mali zvážiť návštevu neurológa.
Keď si pletieme udalosti v osobnom živote, je to varovný signál, že niečo nie je v poriadku a mali by sme situáciu zobrať do rúk a postihnutého by sme mali dať vyšetriť, aby mu bola stanovená diagnóza.
4.Ťažkosti s vykonávaním úloh doma, v práci alebo každodennom živote
Keď zistíte, že v jedle, ktoré bolo v minulosti pochúťkou, chýbajú nejaké prísady, alebo si neviete spomenúť, ako ho pripraviť a potrebujete nejakú pomôcku, aby ste mohli pokračovať a prípravu úspešne dokončiť, je pravdepodobné, že by ste mali požiadať o návštevu neurológa.
Znakmi toho, že sa niečo deje, sú každodenné situácie v domácnosti, napríklad keď nevieme, čo máme kúpiť, nevieme používať spotrebiče, nepoznáme peniaze alebo naraz vieme vykonávať len jednu činnosť.
A v práci to je zas zabúdanie na dôležité udalosti, dlhšie trvanie činností alebo ťažkosti pri vykonávaní obvyklých úloh… v takýchto prípadoch by sme si mali nechať vyšetriť kognitívne funkcie.
5.Ťažkosti pri rozhodovaní[4]
V istej štúdii publikovanej v časopise Neurology sa zistilo, že ľudia s miernou kognitívnou poruchou (MCI) si začínajú uvedomovať, že ich schopnosť rozumieť, oceniť, argumentovať, vyberať a prijímať rozhodnutia sa zmenila.
V štúdii sa hodnotila schopnosť ľudí s MCI prijímať rozhodnutia o vlastnej liečbe. Dospela k záveru, že ľudia s Alzheimerovou chorobou v rôznych štádiách majú narušenú schopnosť prijímať rozhodnutia o liečbe svojho ochorenia.
6.Ťažkosti s umiestňovaním predmetov na ich miesto
V raných štádiách demencie majú ľudia sklon skladovať veci alebo si skrývať predmety osobnej potreby, dokonca aj jedlo, a uchovávať ich na neobvyklých miestach alebo nie na svojom mieste, takže ich neskôr často nenájdu.
7.Zmeny nálady
Štúdia centra[5] Ace Alzheimer Center v Barcelone, publikovaná v časopise Scientific Reports, ktorý je súčasťou skupiny Nature, identifikovala osem behaviorálnych a psychologických príznakov, ktoré by mohli predpovedať zhoršenie kognitívnej funkcie v raných štádiách.
Zdôraznila, že pri rýchlom zhoršovaní a prechode do demencie sa obvykle vyskytujú apatia a podráždenosť, a to spolu s inými príznakmi, ako sú depresia a úzkosť.
Medzi ďalšie zmeny, ktoré by mohli byť príznakom nástupu demencie, patria poruchy spánku, poruchy chuti do jedla, dezinhibícia a agitácia.
8.Ťažkosti so spoznávaním osôb alebo chápaním vzájomných súvislostí medzi objektmi.
Pozornosť by sme mali zbystriť aj pri agnóziách. Agnózia je neschopnosť alebo ťažkosti s poznávaním každodenných predmetov alebo známych ľudí.
Štúdia,[6] ktorú vykonalo centrum Ace, zistila, že raných štádiách zhoršovania kognitívnej funkcie pri Alzheimerovej chorobe je postihnuté vizuálno-perceptívne spracovanie a keď do súborov neuropsychologických diagnostických testov zahrnieme špecifické vizuálne testy, najmä pri osobách v raných štádiách, zvýši sa diagnostický potenciál týchto testov.
9.Problémy s rečou
Ľudia s demenciou môžu mať deficity týkajúce sa denominácie, tvorby reči a porozumenia verbálnemu a písomnému prejavu, hoci je pravda, že tieto zmeny sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej demencie.
Odhalili to rôzne štúdie[7] prezentované v literatúre, ktorá bola o tejto téme publikovaná.
10.Nové ochorenia
Keďže sa objavujú nové ochorenia, nie je vylúčené, že v budúcnosti môžu vyvolať nejaký druh demencie.
Čo sa týka ochorenia covid-19, už existujú štúdie[8], podľa ktorých by mohlo byť dôvodom na neuropsychologické vyšetrenia.
Bude trvať niekoľko rokov, kým sa zistí, či je covid-19 spúšťačom niektorého druhu demencie, napríklad pri Alzheimerovej chorobe, a kým získame viac poznatkov o tom, ako môže infekcia covidu-19 ovplyvniť kognitívne funkcie v bežnej populácii.
Ak spozorujete niektorý z týchto príznakov alebo problémov vo svojom správaní alebo v správaní člena rodiny, odporúčame vám, aby ste sa poradili s neurológom, ktorý sa špecializuje na kognitívne funkcie. V centre Ace ponúkame bezplatné vyšetrenia pamäti ľuďom nad 50 rokov a používame nástroj Facememory® na odhalenie poškodenia kognitívnej funkcie.
Literatúra:
- Alzheimer’s Association. (21 July 2022). What is dementia?. https://www.alz.org/alzheimers-dementia/what-is-dementia?lang=en-US
- Alzheimer’s Association. (21 July 2022). What is Alzheimer’s Disease?. https://www.alz.org/alzheimers-dementia/what-is-alzheimers?lang=en-US
- World Health Organization. (21 July 2022). Dementia. https://www.who.int/es/news-room/fact-sheets/detail/dementia
- J.H.T. Karlawish et al. The ability of persons with Alzheimer disease (AD) to make a decision about taking an AD treatment. Neurology. 2005;64:1514-1519
- Roberto et al. Neuropsychiatric profiles and conversion to dementia in mild cognitive impairment, a latent class analysis. Scientific Reports. 2021; 11:6448
- Alegret et al. Detection of visuoperceptual deficits in preclinical and mild Alzheimer’s disease. Journal of Clinical and Experimental Neuropsychology. 2009; 860-867
- Williams et al. Language changes in Alzheimer’s disease: A systematic review of verb processing. Brain and Language. 2021; 223:105041
- Alonso-Lana et al. Cognitive and Neuropsychiatric Manifestations of Covid-19 and Effects on Elderly Individuals with Dementia. Frontiers. 2020
